Pápež František navštívil Slovensko v dňoch 12.-15.9.2021

–

Článok Jozef Mikloško

Bola to jeho 34. zahraničná apoštolská cestu.Slovensko počas vyše 1100 ročne histórie,málokedy prežilo toľko radosti a zbožnosti – pre mnohých to bola životná udalosť.

Príprava a organizácia si vyžiadalo veľa úsilia aprofesionality. Rád konštatujem, že katolícka cirkev a štáttieto náročné úlohyv čase pandémie zvládli. S obmedzenou možnosťou na stretnutia s pápežom, so zložitým prístupom OTP (očkovaný, testovaný, prekonaný), sa k pápežovi dostalo iba zlomok záujemcov, ktorí savšakstretli s ochotou a ústretovosťou usporiadateľov apolicajtov. Na všetkých omšiachhrali a spievali výborné orchestre a zbory. Iba pieseň „Tie šaštínske zvony…“ v Šaštíne chýbala.

Z Františkovej srdečnosti boli ľudia nadšení.Takú radosť už dnes v Európe ťažko nájdete. V čase frustrácie, strachu a negativizmu sa objavilo desiatky tisícov pozitívnych a radostných ľudí. Uvedomili si, že jenás väčšina – tento postoj treba aj po odchode Svätého Otcaotvorene vyjadrovať. So Slovenskom to nie je také zle, ako tonajmä liberálne média opisujú.

Pri príchode pápeža zvonili zvony v celej krajine. Z môjho dvojhodinového radostného čakaniana ulici pred Domom Matky Terezy pre bezdomovcov v Bratislave – Petržalke, konštatujem, že tam bola milá atmosféra vzájomne neznámych ľudí. 84-ročný pápež svojou charizmou oslovil každého, aj neveriaceho. Je vtipný, spontánny a milosrdný. Má veľký potenciál osloviť mladých. Slovensko ho miluje a dávalo mu to najavo. V dnešnej polarizovanej a ustráchanej spoločnosti boli tieto dni vzorom možnosti budúceho života. Slovenskoprejavilo svoju tradičnú„ľudovú zbožnosť“, ktorá sa v iných, najmä západných krajinách, už verejne neprejavuje. Množstvo spevov, modlitieb, prijímaní, obetavých usporiadateľov a pútnikov, bolo v čase všeobecnej nedôvery a strachu, prekvapením.Či ste alebo nie ste veriaci, nikto nemohol zostať indiferentný.Malé množstvo kritikov pápeža, aj v cirkvi, onemelo.

V Bratislave sa pápež stretol s prezidentkou, predsedom parlamentu a vlády.Predseda parlamentu Boris Kollár navštívil pápeža so svojimi desiatimi deťmi. Aj premiéraEduardaHegera prijal pápež v priestoroch Apoštolskej nunciatúry.Svätý otec sa zúčastnil aj stretnutia s biskupmi, kňazmi, zasvätenými osobami, seminaristami a katechétmi v Katedrále sv. Martina, Ekumenického stretnutia, debaty s jezuitmi a so sestrami Matky Terezy v dome Betlehem. V Prešove viedol gréckokatolícku Božskú liturgia svätého Jána Zlatoústeho, v Košiciach stretnutie s rómskou komunitou v rómskej štvrti Luník IX. Mimoriadne spontánne a srdečné bolo stretnutie s mladými na Štadióne Lokomotíva v Košiciach. V kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach sa stretol s kardinálom Jozefom Tomkom.Medzi prítomnými bol aj kardinál Dominik Duka z Prahy, emeritný arcibiskup Krakowa StanisławDziwisz a Jean ClaudeHollerich z Luxemburska. Ukrajinský kňaz z Chusta Vladimír Babic povedal, že z Ukrajiny prišlo 35 veriacich, desať kňazov a mukačevský vladykaNil. Prišli, aby sa modlili s pápežom a boli účastní tohto krásneho spoločenstva.

V posledný deň pobytu pápeža, bolo modlitbové stretnutie s biskupmi v Národnej bazilike

Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Nasledovala záverečná svätá omša na otvorenom priestranstve za obmedzenej účasti asi 50 tisíc pútnikov. Na všetkých stretnutiach mal Svätý otec prejav, ktorý bol často prerušovaný jeho poznámkami a potleskom.

Prezidentka Zuzana Čaputováhosťa privítala slovami: „Je mi veľkou cťou, že môžem privítať na Slovensku Svätého Otca pápeža Františka“. Pápežove prvé slová boli: „Pozvali ste ma v decembri na Slovensko a dnes splním tento sľub…Cítim sa, ako by som omladol. Táto cesta mi vlieva energiu.“ Pred politikmi povedal: „Želám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute vašich najlepších tradícií pokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou“. Vyslovil aj kritiku kapitalizmu, keď pranieroval prepiaty individualizmus, poznačený honbou za ziskom a sebeckými záujmami. „Nalámaný a rovnakým dielom rozdelený chlieb pripomína význam spravodlivosti, dávať každému príležitosť sa realizovať. Je dôležité zasadiť sa o budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na všetkých…, nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť.“

František Mikloško, disident, bývalý predseda SNR tento prejav zhodnotil: „Podobný prejav Slovákom ešte nikto nikdy nepovedal. Pápež zachytil celú našu pamäť, charizmu, poukázal na našu srdečnosť a pohostinnosť, no zároveň to posunul ďalej. Použil paralelu s Tatrami, aby sme vedeli presiahnuť svoje hranice a boli súčasťou rodiny národov.Keď tu bol Ján Pavol II., povedal: „Prežili ste ťažké prenasledovanie, nebojte sa.“ Pápež František povedal: „Prežili ste prenasledovanie, obstáli ste v skúške. Teraz vás čaká skúška slobody.“

Uvediem ešte niekoľko myšlienok z pápežových prejavov:

Mladým v Košiciach povedal: „Na to, aby bol život veľký, je potrebné láska a hrdinstvo. Pozeráme sa na Ježiša, hľadíme na Ukrižovaného, je tu oboje: bezhraničná láska a odvaha dať svoj život až do konca, bez polovičatosti. Máme pred  očami vašu rodáčku,blahoslavenú Annu Kolesárovú, hrdinku lásky. Hovorí nám, aby sme sa usilovali o vysoké ciele. Prosím vás, nenechajme dni vášho života plynúť ako epizódy v telenovele.Nezabudajte na svoje korene, nebuďte náhradníci na lavičkách, vaše úsmevy nech nie sú úsmevmi  letušiek, život podľa evanjélia je dnes provokáciou.Veľké sny nie sú silné auto, módne oblečenie, ani dovolenka, kde si budem robiť, čo mi napadne. Nepočúvajte tých, ktorí vám hovoria o snoch a namiesto toho vám predávajú ilúzie: sú to manipulátori šťastia. Boli sme stvorení pre väčšiu radosť: každý z nás je jedinečný a je na svete, aby sa cítil milovaný vo svojej jedinečnosti a miloval ostatných, ako to nikto nemôže urobiť za neho.“

Pápež sa prihovoril ajbiskupom, kňazom, rehoľníkom a rehoľným sestrám: „Cirkevkráča spolu a prechádza po cestách života s horiacou fakľou Evanjelia. Nie je pevnosťou, či hradom, ktorý hľadí zhora na svet s odstupom a vystačí si sám. Prosím vás, nepodľahnime pokušeniu okázalej nádhery a svetskej veľkoleposti!“Kňazom povedal: „Centrom cirkvi nie je cirkev, zanechajme prílišné starosti o seba, o naše štruktúry, či o to, ako sa na nás pozerá spoločnosť. Ponorme sa radšej do skutočného života ľudí“ a vyzval  klérus, aby ľudí formoval k slobode od rigidnej religiozity. „Homília by mala trvať 10 – 15 minút, nie viac,“ odkázal biskupom a kňazom, za čo si vyslúžil potlesk katedrály. „Dovolím si zlomyseľnosť: potlesk začali rehoľné sestry, ktoré sú obeťami našich homílií,“ rozosmial pápež publikum. Cirkvi zadefinoval tri priority: „Sloboda, kreativita a dialóg. Cirkev, ktorá formuje ľudí v zmysle vnútornej a zodpovednej slobody a ktorá vie byť tvorivá ponoriac sa do dejín a kultúry, je tiež cirkvou, ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú ,naši ľudia, aj s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovnéhohľadania a tiež s tými, ktorí neveria.“

„Pápež je tu s nami, lebo nás miluje.“  kričal dav v taliančine pri príchode hlavy katolíckej cirkvi na stretnutia s Rómami na ich zanedbanom sídlisku Lunik IX v Košiciach. „Vy nie ste na okraji cirkvi, ale v jej srdci,“ povedal, „Boh si nás takto praje, každého iného ale všetkých zjednotených okolo neho.“ V závere sa pápež poďakoval kňazom, zasväteným osobám a laikom, ktorí sa venujú Rómom.

Pripomenul aj väznené osoby. „Nebojte sa vyjsť v ústrety marginalizovaným. Zistíte, že idete v ústrety Ježišovi“ a v rómskom jazyku sa poďakoval: „Palikerav.“

V homílii v Prešove povedal: „Koľkokrát túžime po kresťanstve víťazov, po triumfálnom kresťanstve, ktoré by bolo dôležité a významné, oslavované a uctievané. Ale kresťanstvo bez kríža je svetské a stáva sa neplodným… Myslím na mučeníkov, ktorí v tomto národe vydávali svedectvo Kristovej lásky vo veľmi ťažkých časoch, keď všetky okolnosti radili mlčať, zostať v bezpečí, nevyznávať vieru. Ale  nemohli nevydávať svedectvo. Koľko ušľachtilých ľudí tu trpelo a zomrelo kvôli menu Ježiš!“

Na záver v Šaštíne povedal: „Tu, vďaka Bohu, nie sú kresťania prenasledovaní, ako v mnohých iných častiach sveta. Zosvetštenie a vlažnosť však znehodnocujú svedectvo, kým kríž vyžaduje jasné svedectvo, pretože kríž nechce byť zástavou, ktorú by vystavovali, ale čistým prameňom nového spôsobu života.“ Na záver povzbudil veriacich, aby si zachovali milú spomienku na osoby, ktoré ich živili a vychovávali vo viere, najmä rodičov a starých rodičov. „Boli to skromní, jednoduchí ľudia, ktorí dali svoj život, milovali až do konca. To sú naši hrdinovia, hrdinovia každodennosti a práve ich životy menia dejiny. Svedkovia plodia nových svedkov, lebo sú darcami života.“

Viva Papa Francesco!

Poznámka:V reportáži  nespomínam problém OTP (očkovaní, testovaní, prekonaní) a zložitú elektronickú registráciu, ktorá mnohým, najmä seniorom, zabránila zúčastniť sa týchto stretnutí. Brali sme to ako obetu za úspech pápežovej cesty, ktorá sa mimoriadne vydarila.